Sklamania roka 2008 (tieto filmy nemusia byt nevyhnutne zle, ale rozhodne nesplnili ocakavania, kedy sa ocavakal naozaj kvalitny film)

The Curious Case of Benjamin Button – absolutne sklamanie a ukazka ako hlboko moze az klsnut Fincher, reziser majstrovskeho diela Fight Club ci excelentneho krimithrilleru Se7en. TCCOBB je Fincherov pokus o Oscara a snaha zaposobit na akademiu monstroznym skoro 3-hodinovym dielom, ktore sice v zasade nenudi na zaspatie, ale chyba mu akakolvek myslienka, proste tu mame pribeh jedneho chlapca ktory sa narodil ako starec a do smrti mladne, akiste zaujimava myslienka, bohuzial ta sama neda na 3-hodinovy film s nezaujimavymi postavami ku ktorym nic necitime a cele rozpravania je vykradnuty Forrest Gump resp. Big Fish, mame tu mamickinho jedinacika s problemom ktory zije v mamickinom dome kde sa premelie okolo neho kopec ludi, mame tu nenaplnenu lasku ku kamaratke uz od detstva ktora sa nakoniec umudri, no proste nechutna kopia Forrest Gump, ktory bol navyse prelinajuci sa s realitou zaujimavy a aj pomerne vtipny, toto je len nudny pribeh o tom co vsetko zazil tento FG2, kde sa nic podstatne nedeje a po zavere nasleduje len otazka – co sme to vlastne pozerali, ved sa tam vlastne nic neudialo.

Vicky Cristina Barcelona – Vicky a Cristina sa vyberu do Barcelony na leto (jedna z nich ako na dovolenku pred svadbou), obe sa zalubia do tamojsieho maliara, ktoreho opustila zena, obe si s nim zasukaju, do toho sa vrati este jeho zena ktora s nim suka so zvolenim jednej z nich a to je asi tak vsetko co sa vo filme deje, chybaju tam vtipy, akekolvek dramaticke sceny, hudba je dost iritujuca, dialogy uplne odtrhnute od realneho zivota, to cele napasovane do pekneho prostredia Europy s peknymi hercami. Slabe Woody slabe, Cassandra's Dream ci Match Point boli rozhodne lepsie, tam sa aspon nieco dialo a herci tam aj hrali.

Blindness – fantasticky namet pre film o tom ako vsetci ludia postupne oslepnu a dochadza k rozkladu spolocnosti so vsetkym co k tomu patri je bohuzial totalne premrhany tym, ze sledujeme len skupinku ktora patri medzi prvych oslepnutych a ich pobyt vo vazeni, kde sa riesi niekolko moralnych dilem a ukazuje sa zbabelost hlavnej postavy, ktora ma rada fajcenie cudzich vtakov a az potom ako zabiju jej kolegynu pri sukani sa konecne rozhodne nieco s tym robit. Film by bol daleko zaujimavejsi odohravajuci sa mimo vazenske prostredie (kde nemoze konkurovat Das Experiment ci Felon), tu je to len tradicne klise na klise a daleko zaujimavejsi je svet mimo vazenie (nie ze by v nom v zasade nedochadzalo k podobnym zverstvam ako vo vazeni vo vacsom meritku ale je to divakovi urcite blizsie asociovat sa s hrdinami v takomto prostredi). Vezmite si 28 Days/Weeks Later, umiestnite jeho hlavne postavy do jedneho bytu a mate Blindness, v zasade cosi podobne plati aj pre I Am Legend co bola rovnako ako toto neskutocne premrhana sanca na kvalitny narocny film z coho bohuzial ucast Smitha spravila v zasade blbu akciu.

Wall E – rovnako ako Blindness dobry potencial na seriozny animovany film o robotovi ktory zostane sam na nasej planete po tom ako ju zasvinili ludia, bohuzial rovnako ako pri Blindness kvoli detskemu divakovi premrhany potencial. Nadalej zostavaju kvalitnymi animovanymi filmami za posl. roky co som videl len Animatrix a Persepolis. Wall E je totalne vykradnute Cislo 5 (zije) mixnute s ET, pocas prvych 3/4 filmu sa prechadza po planete kde sa absolutne nic nedeje a ma dojat zenske publikum (a deti) tym aky ma roztomily kukuc, bohuzial kukuc na film nestaci, ked sa raz absolutne nic vo filme nedeje a nieco sa zacne diat az od prichodu do vesmirnej lodi parodujucej 2001 Vesmirnu odyseu a HALa, zaverecna stvrtina pociatocnu nudu uz ale neprebije.

Street Kings – ono to v zasade az take velke sklamanie nie je, sklamanie to bolo pre mna len v ramci Ayerovej tvorby kde to patri k jeho zatial najslabsim filmom ked to porovnam s fantastickym psychopatom Baleom v psychothrilleri Harsh Times o flakacskych kamosoch alebo v porovnani s Training Day kde exceloval zase Washington. Street Kings v zasade oproti TD neprinasa nic nove, opat tu mame zlych poldov ktori sa nestitia pouzivat spinave praktiky na boj proti zlocincom, ako ich stroj na zabijanie ktory nepremysla tu vystupuje Reeves, ktory to hra primerane, nijak zvlast sa nezamysla nad tym co vykonava, zacne sa az neskor ked mu zabiju expartaka, naberie k sebe noveho partaka a ide to riesit, v zasade len slusna akcia s nabuchanou kamerou a hudbou, bohuzial po predchadzajucich Ayerovych filmoch sa jedna o sklamanie.

Righteous Kill – film o tom ako sa De Niro a Al Pacino snazia vyzdymat este nejake peniaze zo svojich mien v priemernom beckovom policajnom filme so zaverecnym twistom kedy sa ukaze byt vsetko naopak. Jeden z poldov sa z prace scvokne a rozhodne sa vziat spravodlivost do svojich ruk, ked vidi nemohucnost sudov, ako naschval jemu a jeho partakovi pridelia vysetrovanie vlastneho pripadu, v zvere musi dojst k odhaleniu, kedze partak nie je blby a tak dojde k definitivnemu vyrovnanu uctov ktore trvali este od Heat, ktory sa ale vonkoncom neda porovnavat s tymto pod/priemernym filmom, Heat je po vsetkych strankach umelecke dielo a asi dodnes neprekonany najlepsi policajny film vsetkych cias s najlepsou prestrelkou vsetkych cias napriek tomu, ze ma uz cez 10 rokov.

Burn After Reading – bratia Coenovci pomerne necakane a kratko po kvalitnom ale nijak zvlast excelujucom NCFOM (v ramci ich tvorby, inak je to samozrejme spickovy film) vytasili na nas novy lahsi filmik, v podstate to je cierna komedia o tom ako sa Pitt a McDormand coby pracovnici fitneska snazia vydierat Malkovicha coby pracovnika CIA ktory prisiel o miesto nalezom jeho rozpracovanej inak bezcennej knihy, do toho sa pripletie asi najzaujimavejsia postava filmu Clooneyho, ktory hra to iste co v O Brother Where Art Thou, ale stale dokazuje aj svoje komedialne kvality, no a v gulasi tychto ludi ku ktorym si este primiesajte rozvodovych pracovnikov, rusku ambasadu a CIA dochadza k prepleteniu vsetkych osudov a ukazaniu toho co sa stane ked sa veci poseru (Fargo), bohuzial cele pomerne absentujuce coenovsky humor na to ze sa ma jednat o komediu a je to vyrazne slabsie nez skvela cierna komedia Fargo. Z filmu ma zaujal asi len Brad Pitt v skrini a inak si cely film pre seba ukradol Clooney.

Rambo 4 – navnadeny recenziami na to ako sa Rambo vracia v brutalnom prevedeni a aka je kadencia mrtvych za minutu filmu som cakal akcnu rezbu kde budem po dopozerani zafrkany krvou, ale dockal som sa len priemerneho klasickeho beckoveho akcneho filmu, ktory je sice na dnesnu mizeriu akcnych filmov pomerne fajn, ale to ze je jednooky medzi slepymi kralom mi nestaci a bol som sklamany, kedze som cakal naozaj nabuchanu akciu bez prestavky s brutalnym nasilim neprisposobujucim sa detskemu divakovi, coho som sa ale nedockal, to ma uz skor chytila Die Hard 4, kedy bol naozaj problem si vydychnut od zaciatku az snad do polovice filmu alebo trebars Black Hawk Down, kde tiez prislo upokojenie az pri zotmeni, Rambo 4 sa na ne nedotiahol a predvadza poslabsiu aj ked slusnu akciu v krasnom prostredi Thajska.

Uff, ale je to dlhe, mal by som tie popisy skratit.

Sweeney Todd – u Burtona cakam ujete cierne rozpravky, dockval som sa bohuzial uspievaneho muzikalu, muzikaly fakt nemam rad (obcasny spev nejako prezijem ale tu ho bolo fakt nadmieru), skoda ze to nenatocil ako normalny film.

Vantage Point – cakal som nejaky slusny politicky thriller na urovni, dockal som a beckoveho akcneho filmu s nicim zaujimavym, obzvlastnuje ho akurat dvojnik prezidenta a inak je to klise na klise, trebars infiltrovany terorista v ochranke prezidenta, cele to postrada poriadnu akciu, napatie a mam ten dojem ze film neberie vazne ani sam seba, navyse zaverecna havaria kvoli dievcatku je tazko uveritelna.

Slumdog Millionaire – neskutocne nahypeovany nadhodnoteny filmik, opat variacia na Forrest Gump o tom ako sa chudobny indicky chlapec zo slumu dostane do studia milionara a tam vdaka zazitkom zo svojho zivota vie spravne odpovedat zrovna na otazky tykajuce sa veci s ludmi s ktorymi nieco zazil. Velmi nepravdepodobne, dost neoriginalne, kombinacia nevyvinuteho chlapca a vcelku slusnej jebacky tiez dost nerealna, chudobu v slumoch film prakticky vobec nezobrazuje, jedine sceny ktore za nieco stoja sa tykaju zobrania a vyroby zobrakov, India je tam ukazana v celkom peknom svetle a nevidno tam vsadepritomnu spinu. V celom filme pochopitelne kvoli indickym divakom chyba co i len jeden dokonceny bozk, nahotu ani nespominajuc (a to je prosim pekne druha polovica filmu uz cista romanticka story). Velke sklamanie, mierne nadpriemerny film ale velmi daleko od hodnoteni ktore dostava vsade.

X-Files IWTB – tiez som chcel uverit ze by sa mohol pri mrtvych X-Files natocit aspon priemerny film ako pokracovanie predchadzajuceho uchadzajuceho, bohuzial viera nestaci a dockal som a neskutocne roztahaneho filmu kde sa nic nedeje a obsahovo to nevie konkurovat ani epizodam prvych serii X-Files, Mulder a Scully spolu spia napriek tomu sa oslovuju priezviskami, no a dej filmu sa toci okolo patrania po unesenej agentke za pomoci pedofilneho knaza, kde sa za priemernych serialovych akcnych scen dockame rozuzlenia o priekupnikoch ludskych organov robiacich experimenty pre ozivenie/udrzanie zivot svojho fuhrera sekty, bieda.

Smart People – hlupi ludia nemusia byt nevyhnutne nudni, v drame tohto filmu o randeni stareho profesora po smrti manzelky vsak su, do toho sa tam motka liberalny fetacky otcov brat a jeho dcera vo vyvine. Kvoli hercom som cakal podstatne lepsiu dramu, dockal som sa slaboty kde sa nic nedialo a tazko si nieco pamatam.